Pre radosť

Opäť niečo z tých obchodov

9. května 2018 v 7:20 | Nikky
Ahojte Usmívající se Názov článku je jasný, takže asi viete, čo v ňom môžte očakávať. Fotky budú ešte z marca, ak si dobre pamätám. Mám už nafotené aj dva z troch posledných prírastkov, takže čoskoro bude aj nejaký ten bábikvoský článok, ale teraz som strávila týždeň u maminy a chcela som si potrediť fotky, ale skutek-utek, tak aspoň to málo, čo som stihla:

Tieto fotky sú z Tesca Hron, kde som sa zastavila medzi dvomi mojimi obhliadkami izieb vo Vrakuni ešte v marci.


Neskutočne ma lákalo sa pozrieť, či v tej krabici nemajú aj nejaké iné fešky. Keď sa nikto nepozeral, tak som ju dala dole a vytiahla typy, ktoré nemali v regáli. Za ňou bola ešte jedna krabica, ale na tú som žiaľ už nedosiahla Smějící se

Po mojom doplnení

Po dvoch prehliadkach vo Vrakuni som mala ešte jednu prehliadku v Ružinove, kde teraz aj bývam. Ešte pred tým som však vystúpila pri OC Retro, kde som navštívila Pompo a kúpila tam moju Mayu



Hore ešte môžte vidieť striebornú Look Mackie či BW 2015




Tieto fotky sú z Tesca na Kamennom námestí, to viem presne.



Kassandra ma na živo sklamala, predstavovala som si jej vlasy v iných farbách, také žiarifvejšie. Ľubova mi príde o mnoho krajšia, škoda, že sa u nás nepredávala.





Tieto fotky sú z AllToys, z ktorého neviem, ale viem, že bol so mnou Ľubo, lebo som sa nadchýnala nad Fashionistas s oblečením a povedal mi, že tie už sú všade, no ja som ich videla prvýkrát.



Tieto fotky sú z AllToys, ale z ktorého to Vám žiaľ nepoviem.






Totálny mix

21. dubna 2018 v 10:01 | Nikky
Ahojte Mrkající po krátkej pauze, som tu zase Smějící se DNe si dáme taký totálny mix fotiek, ktoré sa mi akosi objavili v mobile. Keďže články neplánujem, tak netuším, čo uvidíte nabudúce, asi Kirušku na Motyčkách, ale je možné, že aj niečo úplne iné Smějící se

Prvé fotky Sakurami


Ľubova LaVinia na mojich fotkách






Tanja v novej sukničke kúpenej očas alltoysového trojboju.

Prvá fotka mojej Hervé. Kedy ju vybalím, netuším.

Jedna z prvých fotiek Kirušky

Táto fotka vznikla ešte na starom byte, keď som si všimla, že mám hore nad vitrínkami uložené bábiky iba so zatvorenými ústami.

Porovnanie Top Model Teresiek som robila pre Denisku, ale prečo by ste ich nemali vidieť aj vy.




Toto je záber zo14. 04, kedy som vybalila prvú várku bejzičiek

Kritický február

16. dubna 2018 v 8:46 | Nikky
Ahojte Usmívající se Dnes si dáme pár fotiek z februára, ktorý bol pre mňa v mnohom zlomový. Už v januári som začala citíť, že môj vzťah sa ženie do záhuby, že sa mi partner odcudzuje, len som vtedy ešte tak pol na pol verila tomu, čo sa mi znažil nahovoriť. Vo februári som našla pár ďalších dôkazov, ale naivne som si myslela, že to bude OK, až do 12. 02., kedy sa mi dosť podstatne obrátil svet hore nohami. Niektorí z vás vedia o čo ide, ani po dvoch mesiacoh to nie je a nemôže byť za mnou a to, čo sa mi vtedy odohrávalo v hlave a srdci, to by som neželala ani najväčšiemu nepriateľovi. Už keď mi volala mamina okolo 20tej, som vedela, že niečo nie je v poriadku, nakoľko ona mi takto "neskoro" nezvykne volať, keď som v tom telefóne začula mužský hlas, svet prestával existovať a s každým jeho slovom sa prepadával do väčšej a väčšej temnoty. Dodnes nerozumiem, ako som si vôbec dokázala zapísať číslo do nemocnice. Vaša mamina sa predávkovala liekmi...nie, teraz nie je vhodné, aby ste s ňou hovorili...akože čo prosím? ... To, že moja mamina je psychiatrický pacient liečený na depresiu, to ja viem dávno, ale toto...proste človeka nikdy poriadne nespoznáte a nepoznáte...najlepšie bolo, keď som prišla na byt k môjmu vtedy ešte parnerovi, tak ma ledva objal...človek, ktorý mi mal byť najbližší ma letmo objímal a ja som vedela, že je so mnou len fyzicky a psychicky je v absolútne inej dimenzii ako ja. Z noci som moc nenaspala a unavená som prišla v utorok do práce, aby som si vypýtala pár dní voľna, ešte v priebehu toho dňa som sa viackrát snažila zistiť, kde a čo je s mojou mamkou. Tu musím zaslať virtuálne veľké obrovské ĎAKUJEM môjmu tatinovi, ktorý veľmi pomohol nie len mne, ale ja svoje ex-manželke, ktorá o tom ani moc nevie.

Táto fotka je z pred bytovky, kde sme s Ex2 žili, teda on tam žije aj naďalej. Vtedy bolo v Petržalke aspoň trochu snehu.

Tieto dve fotky sú z Tygru, ale z ktorého to po viac ako dvoch mesiacoch skutočne netuším.


V stredu 14.02., som teda prišla do Bystrice, bez akýchkoľvek informácií o zdravotnom stave mojej maminy, bez akýchkoľvek informácií, čo jej treba priniesť. Na tieto dvere som asi hodinu hľadela a usedavo plakala, aby nakoniec prišla pani doktorka, ktorá moju maminu ani nemá na starosti, ale dnes je tu sama, lebo všetci sú na nejakom školení a ona už musí vlastne niekam ísť, ale na veľa mi zavolali maminu. Ten pocit, keď som ju zbadala živú a relatívne zdravú to bol najkrajší pocit môjho života.

Streda 14. 02. podvečer, príchod do dediny. Takže Valentína som oslavovala zničená, neinformovaná a sama s boľavými myšlienkami, že dva základné piliere môjho života sa akosi rozpadli, ale po všetkých mráčkoch nakoniec vyjde slniečko.


Štvrtok ráno bolo tak nádherne, že som strašne ľutovala, že nemám so sebou žiadnu bábiku, tak som vám pofotila aspoň "našu" dedinku.








Konzultačné hodiny na sanatórnom oddelení psychiatrie v Banskej Bystrici je reálne hodina. Bola som tam tesne po začiatku, zazvonila som, odovzdala som čistú bielizeň, nejaké drobnosti a hygienické potreby pre maminu a potom som čakala a čakala a čakala a čakala takmer celú tú konzultačnú hodinu, aby si ma uplakanú, nevedomú toho, čo bude ďalej zobrala na stručný pár minútový rozhovor vysmiata ošetrujúca lekárka. Po pár úvodných vetách mi došlo, že táto žena nemá ani pol predstavy, kto je moja mamina, čo všetko už za život dokázala a aký my dve máme hlboký vzťah, takže mi bolo úplne jasné, že psychiatrické oddelenie takýchto pacientov zažíva dosť bežne a berú to ako ja telefonát od zákazníka, ktorý sa pýta, či máme chladničku na predajni v Nitre....Bola som dohodnutá s ocinom, že sa za ním zastavím, ale mala som ešte dosť času, kým mal príst z roboty a tak som peši cez mesto prešla do Európy urobiť si lepšiu náladu pohľadom na bábiky, kontkrétne Dráčik, 15. 02. 2018


Túto Mbili som videla asi len 3x v živote

Makovička a za ňou opäť makovička





O tejto Mbili som veľa počula, ale nikdy predtým som ju reálne nevidela (naposledy, keď som bola v BB, tak ju tám stále ešte mali, pozn. aut.)



Keď už som bola v tej Európe, tak som samozrejme vybehla aj hore do AllToys, kde už mali aj nejaké tie novinky, ale boli takmer identické s novinkami v Bratislave, takže AllToys, Banská Bystrica, 15. 03. 2018

Takže tu som konečne videla aj tmavé bábätko. No ja by som chcela černošské alebo ázijské, hlavne ázijské, ale zatiaľ som videla len tieto tri druhy a myslím si, že tie etnické u nás ani nebudú.

Nová víla s tvárou Millie a klasickým telom.


Škoda, že z tých malých morských panien pre tento rok je na našom trhu len tá oranžovo-ružová, zvyšné dve z kolekcie sa mi páčia viac.



Piatok, 16. 02. pred odchodom od mamkinej dediny

Balíček z US 1/2018

7. dubna 2018 v 18:35 | Nikky
Ahojte Usmívající se Ako som už spomínala pri Tori, pochádza z prvého balíčku z US pre tento rok. Zakupovala som ju začiatkom roku 2017, podobne ako aj Artic Barbie, ktorú tiež časom uvidíte, len jej musím urobiť exteriérové fotky. Fotky balíčkov zatiaľ veľmi neuvidíte, lebo ich ešte nemám vybalené.

Balíček mi bol doručený v stredu 10. 01. Viem, že hrozne vtedy pršalo a preto som ho ani moc nefotila. Každopádne verím, že sa na jeho obsah tešíte a ja verím, že Vám všekto čoskoro pofotím.



Nový rok v Košiciach

11. března 2018 v 22:05 | Nikky
Ahojte Usmívající se Dnes si dáme článok, ktorý Vám ukáže žiaľ v mojom svete nie vždy všetko chodí ako po masle. Podobne ako minulý rok 2017 ukazoval svoje smerovanie už v roku 2016, čo sa čoskoro dozviete v článku, ktorý už pre Vás dlhšie chystám, tak aj rok 2018 svoje smerovanie ukázal už posledný deň roku 2017, ktorý sme chceli využiť s drahým na cestovanie do Košíc, to by sme ale nesmeli prísť na hlavnú stanicu 2 minúty po odchode ICčka. Pani pri okienku nám dosť sucho oznámila, že dané lístky kupované on-line sa nedajú použiť na iný vlak a ani sa nedajú vrátiť, aj keď sme ich očividne nevyužili. Takže 50€ išlo do vzduchu a to už ukazovalo, ako bude asi tento rok vyzerať, aj keď je dosť skoro hodnotiť ho po necelých troch mesiacoch, no každopádne dosť mojich kecov, fotky:

Novoročné predsavzatie si moc nedávam, ale chcela som prestať piť energetické nápoje, ale po štyroch hodinách spánku a rýchlom presune na stavnicu, som akosi nenašla lepšie riešenie. Žiaľ, ani v nasledujúcich dňoch som sa extra nezlepšila :-(

Krásny výhľad na Tatry z vlaku

Celé tri dni tam minimálne mrholilo, inak by bol výhľad úžasný


Aupark Košice

Takto som dopadla pri návšteve AllToys v Auparku Košice. Ľubo mi potom písal, že je to klasická novoročná inventúra, ja som to zažila prvýkrát, takže suvenír z Košíc som si neodniesla.











Koláčiky v cukrárni som odfotila, keď drahý potreboval na toaletu a ja som ho čakala. Vyzerali výborne.


Potom sme išli do Tesca na Hlavnej. To som už videla, keď som bola pred 6 rokmi prvýkrát v Košiciach.

Čo ešte ostalo zo zimy 2027

6. března 2018 v 13:03 | Nikky
Ahojte Usmívající se Dnes si dáme pár fotiek, ktoré mi tu ešte ostali zo zimy 2017, aby sme si rok veľkých zmien v mojom živote, uzavreli aspoň takto blogovo.

Náš vianočný stromček




Totálny výpredaj vo Woow som Vám už spomínala. Keďže v deň, keď som si kúpila Corine, mali Warholku za 99,99€ bolo mi to skutočne veľmi ľúto, lebo, keby som o tom vedela, kúpila by som skôr ju, ale Hanneton ma upokojovala, že kto by kúpil takú drahú bábiku, takže som tam prišla o pár dní neskôr, po výplate a bolo to tam takto. Po zberateľských Barbie ani vidu ani slychu, ak nerátam BW 2015, bábiky za pár korún. Vtedy som si kúpila Tanju, keďže bola pod 5€, ale sklamanie, ktoré ma vtedy postihlo, bolo naozaj veľké a toto ma ešte stále veľmi mrzí. Aj keď cena Warholky bola hrozná, veľmi sa mi páčila a hoci si ju za takúto sumu si ju môžem kúpiť na nete, je to predsa len iné, kúpiť si takú bábiku priamo v obchode.


Takto ma občas rozmaznávajú v práci ... konkrétne skvelý koláčik od Robkovej maminy a kávička priamo od neho :-) Čo viac si človek môže priať od kolegov :-)

Tieto dve fotky vznikli 15. 12., kedy viacero dievčat na facebooku dávalo fotky kvietkov. No, mali sme aj my tu v BA.


Ako vidíte, zvyčajne pracujem ešte na starom notebooku, hoci tento článok píšem už na novom. Tohto macka som dostala po menšej nezhode od drahého. Dnes, keď to píšem, mi to príde ako sen, keďže v momentálnej dobe sa hádame čoraz častejšie a vlastne sa rozchádzame. Macko Jarík už ostáva len spomienkou na tieto nádherné časy, ktoré som prežila.

16. 12. mi po práci zavolal drahý, či nemám chuť ísť na vianočné trhy a tak sme išli. Stretli sme sa na námestí pri Eurovei, tam sme si dali varené vínko a cigánsku, potom sme išli dnu a kúpil mi topánky, čo som už spomínala v niektorom z predošlých článkov.









Vianočné trhy - Hviezdoslavovo námestie

01. 12. 2017

23. února 2018 v 20:15 | Nikky
Ahojte Usmívající se Toto bude asi jeden z najosobnejších článkov, aké som kedy dala na tento blog, tak na to by som chcela upozorniť všetkých vás vopred. Zároveň som sa pri jednej ohromne smutno-šokujúcej strašidelnej správe, ktorá na chvíľu poralizovala celý môj svet a zmenila veľa mojich myšlienok a rozvírila bilióny ďalších (ale o tom znova niekedy neskôr) dozvedela jednu veľmi peknú, potešujúcu a v tom najlepšom zmysle slova šokujúcu a to, že nepravidelne sleduje tento môj blog jeden pre mňa veľmi vzácny anjel, ktorému som nenašla ešte odvahu povedať mu do očí slová: ĽÚBIM ŤA. Volím možno pre niekoho príliš vážne slová, ktoré by som mala adresovať iba partnerovi a rodine. Ja to však cítim takto, pretože žiadne mám ťa rada nevystihujú skutočnú podstatu čistých a úprimných citov, ktoré k tejto osobe mám. Túto osobu a osobnosť zároveň považujem za niečo veľmi blízke členovi rodiny. Dúfam, že sa dostane aj k tomuto článku a dúfam, že ťa to poteší, preto že je to pravda.

Dnes, keď po takmer troch mesiacoch píšem tento článok, mi príde, že to hádam ani nemohla byť pravda, ale bola. 01. 12. minulého roku sa stalo viacero vecí a všetky boli svojim spôsobom úžasné. Bol piatok, to viem úplne presne, málokedy si pamätám dátumy a aké to boli dni, ale tento deň si proste pamätám. Dokonca si už nepamätám ani deň potom, dokonca ani to, či som šla ja do práce, či šiel partner do práce alebo či sme boli doma. Je to pre mňa po všetkom, čo sa za posledné dva mesiace udialo, veľmi ťažké spomínať a písať o tomto všetkom, ale aj tak nejako cítim, že proste musím. Niektorí z Vás vedia, že ma trápia hneď dva vážne problémy a som veľmi šťastná, že práve dnes som o krok bližšie k vyriešeniu jedného z nich.
Už si úplne presne nepamätám, kedy presne prišli vitrínky k nám na byt, preberal ich partner a myslím, že to bolo v stredu. Každopádne, v piatok ráno sa drahý rozhodol, že ich zmontuje a bol veľmi šťastný, že si pri nedávnej návšteve domovskej metropoly východu vzal so sebou aj základné náradie. Krátko na to som sa dozvedela, že okolo obeda nás príde pozrieť náš kolega - vodič z Košíc, ktorý bol v Našom meste na výpomoc (tento priamy odkaz na Dominika Dána prosím láskavo prehliadnite :-D) Za chvíľku na to mi prišla smska, že mi bude doručovaný balík z US, ale na starú adresu, volala som hneď do mojej najmilovanejšej dopravnej spoločnosti, aby mi adresu zmenili a že áno, vodič to vie, ja som tam totižto volala dvakrát.










Ako sme popri tom všetkom upratovali, tak ma drahý poprosil, či by som už nemohla zlikvidovať krabicu, ktorá mi robila funkciu nočného stolíku dosť dlho pri posteli. Keď som ju rozrezávala, tak na mňa vypadla obálka s touto nádhernou pohľadnicou, ktorú som dostala od Hanneton spolu s Manuelou k narodeninám, takže mesiac a pol po nich ma čakalo krásne prekvapenie.


Chlapi v kuchyni varili segedín, keď mi zavolal kuriér, že už je takmer pred mojou bytovkou, tak som sa vyzrela z okna, bývame na prvom a mám výhľad na cesty dosť ďaleko a mu hovorím, že kde ste, nevidím Vás a on, že pri benzínke a ja že aha, tak o chvíľu Ste tu a on, že áno a som si povedala, že keď ho uvidím prichádzať z cesty od benzínky, že pôjdem dole, ale prešlo 5 minút a jeho nikde, tak som mu volala a on, že je na mojej starej adrese, skoro ma piclo, rýchlo som poprosila oboch chlapov, či by mi išli po zásielku, lebo kuriér sa už nevedel vrátiť v predvianočnom období naspäť a ja som bola tak strašne natešená na bábiku, ktorá mala byť v balíčku, že som sa jej proste nedokázala vzdať.

V balíčku z US boli iba dve bábiky, ktoré som za celý čas ani neodfotila spolu. Každopádne bol v tom balíčku môj dlhoročný zberateľský sen - Enchanted Mermaid Barbie. Nie som si tým úplne istá, ale mám pocit, že som z nej bola ešte nadšenejšia ako z Mermaid 2012, aj keď je to možno tým, že s touto bábikou som sa už mohla viac pohrať.

Krátko po druhej mi volal brácho, že teda ide ku mne ako sme boli dohodnutí a či už mám platňu a ja že nie, lebo som čakala kuriéra, ale že môžme ísť na tú poštu spolu a takto brácho vyzeral so svojim vianočným darčekom...podotknem, že našu neskutočnú "podobu" si všimol aj náš kolega, s ktorým som brácha zoznámila, ktorý nám to hneď aj povedal. Vyprskli sme smiechom, pretože to jednak vieme a dvatak nám to hovoria ľudia naozaj dosť často...Týmto by som chcela pozdraviť iného menovca tohto kolegu, ktorý, keď nás prvýkrát videl po koncerte v BB poveda: A ste si istí, že ste súrodenci? :-D A áno, sme, máme rovnako divoko rastúce obočie na ľavom oku, najprv dohora a až potom do boku, pričom pravé nám obom rastie "v pohode". Máme to mamine :-)

Prvá, veľmi "kvalitná" fotka pre majiteľku

Ako bývame

11. února 2018 v 15:00 | Nikky
Ahojte Usmívající se Veľa z Vás sa ma pýtalo, ako teraz bývame s našimi babami a ako partner berie moje bábiky, tak som to dnes do tohto jedného článku:


Prebúdzanie Silky



Takto s Mirkou komentujeme u Hanneton

Keďže som si dievčatá neuložila, takto som ich našla v jeden deň poukladané na poličke. No proste partnerovi nevysvetlím, že bábiky pri posteli mám pripravené na fotenie.


Takto cca to vyzerá, keď hľadám teraz nejakú playline, ale už som si ich aspoň potriedila a popísala som si na krabice, čo presne je v nich.

Predvianočný Aupar alebo ako sme hispánsku vianočku s Ľubom kúpili

9. února 2018 v 8:05 | Nikky
Ahojte Usmívající se Dnes si opäť dáme pár fotiek z obchodov, tentokrát budú fotky z 28. 11., kedy som si za peniažky od babičky kúpila moju Corine. Samozrejme mi asistoval môj partner v zberateľskom boji - Ľubino.

Do Auparku som prišla trošku skôr, nakoľko som chcela ešte zrušiť účet v mbank, ktorý som vôbec nevyužívala. Tam som to však vybavila aj napriek predvianočnému obdobiu neskutočne rýchlo a tak mi ostal čas a mohla som sa pri fontáne pozrieť do dočasného obchodíku vianoce.sk, kde mali aj takéto nádherné bábiky okrem všakovakých vianočných stromčekov, ozdôb a podobne. Nad obchodom visel takýto nádherný vianočný stormček zo svetiel





Prvá fotky mojej Corine. Potom sme išli do Woow, kde boli tie zľavy, ale nič som Vám tam neodfotila, lebo jendak som bola na seba nahnevaná, dôvod uvediem v inom príbehu a dvatak sa okolo nás stále obšmietal predavač.

Neskôr sme prešli cez trhy na Hviezdoslavovom námestí až k stromčeku

Ako sme na Pľuščenka (ne)šli

7. února 2018 v 7:34 | Nikky
Ahojte Usmívající se Nedávno sme si ukázali niečo z BA a teraz sa pre zmenu presunieme na stredné Slovensko. Koncom októbra som začula v práci v rádiu, že opäť bude predstavenie Pán ľadu so svetoznámym geniálnym ruským krasokoručuliarom Jevgeninom Pľuščenkom, tentokrát v samotnej Banskej Bystrici (po prvýkrát). Nelenila som a volám mojej najúžasnejšej maminke na svete, že hádaj, aký darček som pre teba vymyslela na Vianoce. Hm...čo takto Pán ľadu...o mesiac, hm??? Priznám sa, že cena vstupeniek na Ticket portály mi síce jemnučko spravila skrz cez rozpočet, lebo ja som samozrejme tie vstupenky potrebovala rovno dve, ale si hovorím, že Vianoce sú raz do roka a hádam nebudem šetriť na vlastnej mamke.
Vstupenky som teda zakúpila, vybavili sme si odvoz z BB, lebo k nám na Motyčky chodí posledný autobus o siedmej večer, tak to by sme si asi predstavenie dvakrát moc neužili a hybaj ho vo štvrtok domov. Veľmi som sa tešila aj na nové nákupné stredisko, ktoré je priamo na autobusovej stanici, keďže som vedela, že je v ňom nový Dráčik.

V Nitre bolo rovnako upršané počasie ako v Bratislave.

Shopping centrum na rýchlo z busu, inak sa moc nedalo. V BB bolo krásne slnečno

Nový Dráčik Banská Bystrica

Čo sa týka zberateľských Barbie mali takú tú dráčikovskú klasiku, ktorá tiež už pomaly mizne, však po tých rokoch bodaj by aj nie.




Tento setík ma neskutočne prekvapil, dokonca aj cena 20€ sa mi zdala super pri cenách dnešných oblečení, ktoré sa približujú 10€ mi tu prišlo toho na 20€ naozaj dosť, jediná slabosť bola tá farba.

Kariérne oblečenie - tenistka a učiteľka

Za krabicami Potomkov som našla aj Holiday 2015, ale nechcelo sa mi kvôli nej prekladať krabice, tak len takto:

Nákupné stredisko je dosť zaujímavé. Priamo budova nákupnného strediska je dosť malá a potom treba vyjsť von a je tam ešte nákupnná pasáž, v ktorej je aj Dráčik. Ani neviem, či som takýto koncept nákupnného strediska niekde videla, myslím, že nie.

Nástupištia novej stanice

Chvíľočku mi trvalo, kým som sa na novej stanici zorientovala, že ďalšie nástupištia sú až za rohom a sú označené žltými stĺpmi.


Leninov park, ktorý poznáte z nedávneho článku.

V tejto budove bola kedysi poliklinika, kde mi chceli vybrať krčné mandle, nakoniec sa rozhodla doktorka inak a mám ich dodnes.

Obloha bola krásna, jasná a bolo vidieť stopy po preletoch lietadiel


Staré Hory...fotené cez okno autobusu, preto tá kvalita



Motyčky. Bolo tak nádherne, že som nedokázala odolať spraviť pár záberov. Keď som prišla domov, mamina ešte nebola doma, ale prišla za chvíľu. Kecali sme pri káve v kuchyni, keď hovorí, že sa ide vyzuť, že ju bolia nohy, v tej chvíli som si uvedomila, že ani ja som sa ešte nevyzula, tak som sa vyzula v kuchyni a topánky som tam nechala s tým, že ich o chvíľu odložím...osudová chyba...o chvíľu mi zdesne doniesla jednu topánku roztrhnutú s tým, že ju uchmatla havkáčom...no čo už...moja chyba, pomyslela som si...keď som večer volala s partnerom, tak bol z toho veľmi nahnevaný, ale na šťastie táto zima bola mierna a po príchode do BA bolo pár dní fakt leto a nakoniec mi nové zimné topánky kúpil ako predčasný darček k Vianociam, ale o tom zase niekedy inokedy.




V piatok ráno mamina išla do práce, ja som dopoludnia upratovala a keďže Šedík je zvyknutý spať na mojej posteli, dala som mu tam jeho deku a nechala som otvorené dvere, aby sa vedel v prípade, že už nebude chcieť spať, dostať von. Atos zatiaľ spal v kuchyni a podobne, už ani neviem, asi som umývala spodnú kúpeľňu a išla som potom hore, keď som otvorila dvere na spálni a po celej izbe boli na kúsky potrhnané papieriky a eurobal. Bolo mi jasné, že Atík si chcel "prečítať" naše vstupenky. Na chvíľu som sa vytočila, ale povedala som si, že to opäť raz bola moja chyba, že viem, že šteniatko je v dome a mám si na veci dávať väčší pozor. Priznám sa úprimne, že od kedy nežijem s maminou, nie som zvyknutá všetko pred niekým schovávať. Povedala som si, že nevadí, že aj tak budeme mať v meste vyše hodiny času, tak si tie lístky dám v meste vytlačiť. To som ešte nevedela, čo príde...Asi o hodinu na to mi prišiel e-mail, že predstavenie sa z technických príčin ruší a že náhradné bude o 3 mesiace. Mala som slzy na krajíčku. Aj keď som vedela, že to nie je moja chyba, brala som to ako osobné zlyhanie. Vtedy som ešte netušila ani to, že nebudem na Vianoce doma...

Keďže predstavenie bolo zrušené, nakoniec som sa rozhodla, že pôjdem naspäť do BA ešte v sobotu. Roztrhanú topánku som nejako zašnurovala tak, aby sa mi nerozpadla a nebolo to pod nohavicou ani moc vidieť. Ako viete z príbehu o Corine, mamina mi pri tomto výlete dala 100€ na Vianoce od babičky. Preto, keď mi do odchodu autobusu zostávala viac ako polhodina išla som opäť aj do obchodov. Z môjho facebooku viete, že som si do zbierky "Dánoviek" dokúpila titul Korene zla, ktorý som takmer celý v buse aj dočítala. Tiež som išla ešte do Dráčika a premýšľala som, či nezachránim ten FF setík, ale úprimne nemala som ho ako so sebou zobrať, asi to jediné ho zachránilo.


Pôvodná autobusová stanica v Bratislave

Biela noc, Bratislava, 2017

5. února 2018 v 19:58 | Nikky
Ahojte Usmívající se Dnes si dáme pár fotiek z akcie Biela noc, ktorá prebieha v Bratislave a Košiciach. Ja som bola tento rok (no áno, ja vime, že už je vyše mesiaca rok 2018) prvý krát. Partner mi rozprával o tejto akcii u nich v Košiciach, veľmi ma tam chcel zobrať, ale nevyšlo nám to, takže aj napriek tomu, že som bola v tú sobotu v práci, tak prišiel po práci po mňa a potom sme išli do mesta. Keďže robím oproti Inchebe, tak sme tam nastúpili na bus a na Auparku sme prestúpili na niečo, čo išlo k Prezidentskému palácu, potom sme šli peši na Mierové námestie, kde hrala a spievala fontána, čo sme aj natáčali, ale na partnerov telefón, takže to Vám dnes sprostredkujem len cez youtube video, ktoré som našla. Je ich viacero, takže ak to niekoho zaujme, tak môže sa na to pozrieť.











Veľké balenie

2. února 2018 v 6:19 | Nikky
Ahojte Usmívající se Nie je veľkým tajomstvom, že v mojom živote v roku 2017 nastalo opäť raz sťahovanie, tentokrát však z vlastnej vôle a s radosťou. Odsťahovať sa od spolubývajúcich bol môj veľký cieľom pre minulý rok. Dúfala som, že to bude do vlastného, čo sa síce nestalo, ale aj tak som veľmi spokojná a teraz si ukážeme pár fotiek ako to vyzeralo s balením:

Sťahovanie bolo dlho neurčené termínom, nakoľko sa rokovalo, že drahý príde k 01. 09. alebo k 01. 10. alebo dokonca až k 01. 11. do Bratislavy bývať. Nakoniec sa to v polovičke augusta ustálilo na 01. 10. a ja som mohla začať zháňať krabice a všetko ostatné na balenie.

Na tejto fotke už nevidieť niektoré bábiky, ktoré obývala úplne vrchnú poličku spolu s plavkovými Basics ako trebárs Pink in Panteone, Nisha, Mermaid 2012, Harley pár, keďže dokumentovať sťahovanie som sa rozhodla po jeho začatí, ale na šťastie to som mala zbalených asi ani nie 10 kúskov.




Možno si hovoríte, čo je na tom pobaliť bábiky, ale pre mňa to bolo najťahšie, keďže každú jednu som oprášila, pomojkala, spomenula si na jej príbeh a pri necelých 300 kusoch to už zabralo nejaký ten čas.

Ostal iba stojan po Estrelle, ktorú som mala vtedy ako modelku do súťaže, preto chúďatko aj bola zbalená v úplnej odlišnej krabici než ostatné Basics.

15. 09. je na Slovensku štátny sviatok - Sedembolestná panna Mária. Ešte si trochu zvykám, že mám sviatky voľné a že zároveň sú obchody pozatvárané. Ráno som trohcu balila, keď mi zazvonil telefón a v ňom len stručné hybaj von. Bol to krstný a myslela som si, že chce ísť venčiť, tak som vybehla v majhorších teplákoch, keďže fenečka jeho segry je dosť skákajúce stvorenie, ale bol v aute a vyviezol ma najprv na Kolibu, kde ale už zatarasili naše obľúbené miesto a tak sme sa vydali na Slavín. Chcela by som tam ísť niekedy fotiť s bábikami. Je tam nádherne. Potom sme išli do Auparku, kde boli otvorené iba kaviarne, čo bol veľký zážitok, byť v nákupnom stredisku v čase, keď sú obchody zatvorené, malo to úžasnú atmosféru.


Výhľad zo Slavínu smerom na Petržalku. Je možné rozoznať slávne UFO.

Zberateľské bábiky pobalené

Skúška veľkosti krabice

Jeden z posledných výhľadov zo starej izbičky.

23. 09. - večer som už mala skoro všetky bábiky dobalené, ale došiel mi obalový materiál.

24. 09. som hneď ráno kúpila ďalšie kuchynské utierky a takmer som to dokončila.

01. 10. - v deň konečného sťahovanie som ešte stále nebola tak úplne zbalená. Ani nemusím hovoriť, že moji sťahováci neboli nadšení Křičící

Vytiahnuté ostali Mirka a Poppy kvôli tomu, že ich oblečenie som použila do letnej súťaže.

Keď moji chalani (drahý a krstný) presťahovali aj knižnice som konečne objavila Sayurinu šľapku, takže sú Basics opäť kompletné.

Koncom leta u maminy, časť druhá

1. února 2018 v 8:35 | Nikky
Ahojte Usmívající se Dosť dlho som Vás zanedbávala, ale v tomto mesiaci sa to budem snažiť napraviť. Dnes si doukazujeme fotky vlastne z pred pol roka.
To, že moja mamina je tak trochu cvok (po kom to tak asi mám?) je dosť známe. Cez leto (ale aj cez rok) stráži u nás na dome psíkov. Keď som jej z mesta volala, tak mi povedala, že ich mám napočítať sedem. Keď som prišla na dom, tak nech som počítala ako som chcela došla som k číslu 6, ale nerobila som si s tým starosti, ale iba chvíľu, dokým neprišla mamina a a vysvytlo, že ráno jej ušla fenka Šiba inu. Po chvíli na to prišla naša susedka a začali také tie reči, že už ju nenájdu a možno ju prešlo auto (hneď za alebo pred dedinou je štvorprúdovka a ak Ste už počúvali slovenské správy cez zimu, tak počujete len horský priecho Donovaly uzavretý, takže ako týmto smerom je to fakt riskantné a na druhej strane je obrovská hora). Aj keď sa mi to zdalo zbytočné, vybrali sa ju hľadať, ale nenašli. Vravím mamine, že nech zavolá starostovi, že ten to dá na facebook a možno ju niekto videl (aj keď úprimne, vekový priemer našej dedine sa veľmi nezhoduje s vekovým priemerom používateľov facebooku). Ja som po celý čas vysielala svoje prosby a modlidby do vesmíru a nestrácala som nádej a pozitívne myslenie.
V sobotu ráno som sa teda vydala na krásny slnečný SIAF na Sliač. Dosť razantne sa mi vybíjala batéria a tak som mamine ledva stihla zavolať, že prídem až tým posledným autobusom naspäť, takže som sa nestihla opýtať, čo so Šibou...
...Ale keď som prišla domov, drahá družka Hačika bola už uviazaná o čerešňu na našom dvore...Slovíčko ĎAKUJEM som v duchu vyslovila v ten večer asi biliónkrát a teraz dosť mojich slov, fotky:

Rok 2017 nebol rokom splnených prianí len pre mňa. Aj mojej mamine sa vyplnil dávny sen - dostala na základný ročný výcvik budúceho asistenčného psíka. Takže Vám predstavujem Atosa, alias Atíka.

V piatok podvečer sme sa ešte vybrali so psíkmi na tajch. Šedík už dolnou cestou utekal, tak že som mu ledva stíhala, miluje vodu. Atos bol dosť opatrný a voda sa mu dvakrát nepáčila. Brita si maximálne močila labky.


Susedka nakoniec havku do vody položila, ale hneď vyliezla naspäť. Rozhodne si vodu neužívala ako Šedík.

V sobotu ráno som musela vstávať pomerne skoro, aby som všetko stihla. Máme zaužívané, že ten, kto prvý vstane, spraví dve veci, postaví vodu do kanvice a vypustí psíkov na dvor na prvé vycikanie. My ich po raňajkách ešte vezmeme aj na klasické venčenie. Keď sa havkovia a havky vycikali, bolo na čase ísť zobudiť maminu!!!




Pohľad na panorámu Motyčiek ma asi nikdy neprestane udivovať. Je do nich inak dosť ťažké trafiť, ak neviete, kde sú. Neexistuje totižto ten klasický označovač začiatku a konca obce a proste musíte z tej hlavnej veľkej cesty surovo odbočiť, aby ste ju neprešli. Do Starých Hôr či na Donovaly sa dostanete po tej hlavnej ceste a dediny sa v týchto dvoch prípadoch rozprestiarajú po oboch stranách cesty. U nás to tak nie je a preto nie je v našej dedine skoro žiandy ruch z áut, čo je super.

Toto srdiečko bolo niekde na chodníku v meste, ale už neviem presne kde, aby som sa priznala.

V nedeľu ráno som sa rozhodla, že sa pokúsim Vám odfotiť všetkých 7 psíkov, čo sme mali akurát na dome. Len teraz neviem, či sa mi podarilo zachytiť obe tie strakaté príšerky, za to som si až dnes (01.02.) višmla, že mám odfotenú "krásnu" pavučinu pri pivničných dverách. Ak Ste niekto žili už na v dome, tak viete, že proste pavúky sú vybavením domu, nech s nimi bojujete akokoľvek. Na šťastie nie som Ron Weasley a zvládam to s prehľadom.


Pohoda dvorová



Snoopy je v podstate náš sused z Banskej Bystrice. Má ho naša známa z našej pôvodnej ulice, ktorá bola na liečebnom pobyte.


Moja najväčšia psia láska <3 Charmaing Shadow of Oasis alias Šedík <3 najpoodovejší psík, akého sme kedy mali. Z našich troch, čo sme mali, ho ľúbim asi najviac, ak sa to vôbec dá takto zhodnotiť, aj keď som s ním vlastne najmenej a dá sa označiť čisto za "mamin pes", než za rodinný, čo boli predošlé dva. Česť ich pamiatke. Budete navždy v našich srdiečkach Wendulka a Majky.


Mamina je zo zásady proti priväzovaniu psíkov na reťaze a podobne, ale v tomto prípade sa nedalo inak, ale nebojte sa, dostalo sa aj jej klasickej prechádzky, nie sme žiadni barbari ani voči nevychovaným psíkom.


DOTW z Dráčikov

20. ledna 2018 v 18:35 | Nikky
Ahojte Usmívající se Ako už viete počas jesene 2017 som mala k dispozícii na pár mesiacov DOTW Čínu a to by nebolo, aby som si ju nevyfotila s ostatnými dievčatami, ktoré sa dosť dlhú dobu predávali a v podstate ešte sem-tam stále predávajú v Dráčikoch.

Na týchto dievčatách sa mi páči, že každá má inú tvár: Čína (Kayla/Lea 2000), Argentína (Teresa 1990), Kanda (Superstar 1976) a Filipíny (Goddess/Angel 1998).


Trochu ďalej som našla ešte zbytky slniečka

Leto u maminy

12. ledna 2018 v 20:39 | Nikky
Ahojte Usmívající se Rok 2017 bol úžasný, teda aspoň ten môj...splnilo sa mi strašne veľa snov. Tesne pred splnením jedného - stretnutia s Terkou v Olomouci som bola na pár dní u mojej maminy, kde sa mi vlastne tiež splnil jeden veľmi tajný sen, ukrytý niekde hlboko vo mne. Moja mamina je úžasná, veľmi si ju cením a je to jeden z najúprimnejších ľudí, akého poznám. Ako to býva, úprimnosť občas bolí, ale aj tak si ju cením veľmi vysoko, lebo akokoľvek môže pravda pichnúť do srdiečka, klamstvo bolí o mnoho mnoho viac. Prečo to píšem? Nebojte sa, bude to mať pointu. Mamina mi vždy na rovinu povie, čo si myslí o mojom aktuálnom partnerovi. Priznám sa, že partnerom, s ktorým momentálne žijem, som si spočiatku nebola úplne istá, nezamilovali sme sa do seba tak ako som bola doteraz zvyknutá, tak, že toho človeka plne plne plne plne plne zbožňujem, že by som za neho bila so všetkými a za všetko, bolo to iné, ale dnes si dovolím povedať, že lepšie. Každopádne, som pozvala partnera k mojej mamine, aby sme mohli stráviť pár dní spolu, keďže vtedy sme bývali jeden na samom západe Slovenska a druhý v metropole východu. Moja mamina býva v strede, takže aj v rámci cestovania, to k nej bolo najmenej bolestné.
Tiež som vedela, že to bude trošku skúška, že mamina mi povie, či do toho ísť. Lenže ona tentokrát nepovedala za dva dni o ňom nič, ani keď sme boli samé v spálni (v rozložení nášho superného domu máme postele v jednej izbe - skvelá vec spať v 30tke s mamou, ktorá chrápe - na šťastie len pár dní do roka Smějící se Smějící se). Jedného večera som to nevydržala a na rovinu som sa jej opýtala: Myslíš si, že ma ľúbi? A na to mi mamina povedala: Neviem, ale správa sa k tebe ako ku kráľovnej. Priznám sa, že mi to vtedy v mojom rozpoložení dvakrát nepomohlo a dlho do noci som nemohla zaspať, ale mnohí už dávno viete, ako dopadlo moje rozhodnutie ohľadom toho vzťahu aj možného zosťahovania sa, ale teraz pár fotiek z pobytu:

Takto sa Félix tešil z mojej prítomnosti

Mamina mala tentokrát na stráženie len jedného psíka. Veľmi milého a vlastne bol s nami už len deň, keď si po neho prišli. Yorkšíre moc nemusím, ale tento bol naozaj zlatý.

Cica-mica alias Félix alias Šejky-šejky

Čakanie na maminu

Keďže mamkin kocúr Félix je najdúch a ešte v podstate dosť mladý, nie je ešte kastrovaný a tak chodí po nociach sa túlať a tak prišiel s ranou na chvoste, na ktorej sa mu tvoril hnis. Mamina sa o neho bála a tak zakúpila prepravku a dohodla sa so mnou, že ho do nej vložím (na šťastie moc neprotestoval), vezmem ho do busu a zvezieme sa autobsom do Liptovskej Osady k veterinárovi, že ona po práci nastúpi ku mne do autobusu v Donovaloch. Tak aj bolo, bolo krásne slnečno a tieto dve fotky som urobila na zastávke, kým sme aj s Félixom čakali na bus.

Oproti zastávke smerom na server (Donovaly, LM, KK)



S drahým sme jedno dopoludnie upratovali jednu stenu bordelu na našom dvore po bývalom majiteľovi, lebo na tej strane mamina plánuje urobiť koterec pre psíkov. V celom tom "poriadku" som našla tento poklad. Nie je môj ani nikoho z nás, zrejme tam ostal po predošlých majiteľoch, ale v dnešnej dobe smartphonov je to už raritka. Pamätám si, že tento telefón som hrozne chcela, nakoniec som zdedila po tatinovi jeho vylepšenú vodeodolnú vezriu Siemens M35, ten však nemal anténku a až tak sa mi nepáčil. Och, to sú spomienky. Príde mi to viac ako tých 15 rokov, čo je to od kedy som nastúpila na strednú.

To by bolo, aby nebolo, aby som svoju polovičku (ako mi on hovorí) nevzala do mesta. Takže v jednu sobotu sme sa vybrali do BB. Previedla som ho námestím a chcela som mu ukázať pamätník SNP, lietadlo a tanky a dostala som na to odpoveď: "Tam už som bol"...skoro ma porazilo. Jemne som pozabudla, že predminulú zimu (2016/2017) bol ako závozník vypomáhať práve v BB. Takže sme prešli námestím a zakotvili sme v ESC, kde sme boli v oboch hračkárstvach, kope športových obchodov(chcel si kúpiť tenisky, ktoré si nakoniec kúpil včera (09.01.) teda po pol roku Smějící se). Z ESC sme ešte zakotvili do príchodu autobusu v Leninovom parku. Ten si pamätáte zo spoločného fotenia bábik z minulého leta (2016) s Ľubkom.

Pohoda na dvore. Takto ho zastihnete veľmi veľmi veľmi málokedy. Na dome sa mu veľmi páčilo, lebo tam je roboty ako na kostole, ako sa hovorí. Okrem toho je tam hora ako svet, takže mohol chodiť na huby alebo len tak do nemoty hádzať tej našej otrave loptičky.

Vianoce 2017 aneb co jsem si naježila

26. prosince 2017 v 10:55 | Nikky
Ahojte Usmívající se Pôvodne mala polovica článku vyjsť 24. 12. a druhá včera, no ale som to ja ... Každopádne Vám všetkým mojim čitateľom želám dodatočne krásne Vianoce so všetkým, čo k tomu patrí, hlavne, aby Ste boli šťastní a zdraví v kruhu tých, ktorých máte radi aj napriek všetkému Usmívající se





Dievčatá stráži macík Jarík


Najvzácnejší darček

Koncom leta v Bystrici

26. října 2017 v 15:11 | Nikky
Ahojte opäť :-) Dnes si dáme fotky fotené presne pred tromi mesiacmi, teda 25.08. Ako už viete z mojich príspevkov, posledný augustový víkend patrí na Sliači Leteckým dňom a ja už posledných pár rokov nemôžem chýbať. Aj tento rok, tak ako minulý rok, som bola sama. Začiatkom roku som myslela, že pôjdem s Ex. Na jar som si myslela, že pôjdem s niekým iným, koncom leta som si myslela, že pôjdem s partnerom, ale všetky plány akosi zlyhali a ja som si ako už obyčajne slnečnú sobotu za hukotu silných strojov nakoniec užila sama, ale vôbec mi to nevadilo. Do BB som prišla deň predtým a kým išiel spoj k mamine na dedinu, tak som zašla pozrieť do Európy, čo tam majú "staré".







Bábiky vo výklade trafiky (ak si dobre pamätám)

AllToys Banská Bystrica





Táto Kayla ma zaujala už v Prahe.

Ako iste viete, aj puzzle je mojim veľkým hobby a v Bystrici mali naozaj krásny výber.





Koláčiky mi pripomenú Ľubka. Máme ich obaja veľmi radi.

Veľké ospravedlnenie zdôvodnené veľkými zmenami

21. října 2017 v 7:50 | Nikky
Ahojte Usmívající se Dlhšie som tu nebola a rovn poviem, že dnešný článok bude "len" kecací, ale sľubujem, že čoskoro dorazí aj nejaký ten klasický s fotkami bábik. V provom rade sa Vám všetkým chcem ospravedlniť za svoju nečinnosť na vlastnom i iných blogoch. Mnohí ma máte aj facebooku a tak viete, že už tri týždne bývam s partnerom v novom byte, mám nový notebook a včera nám konečne zapojili internet. Všetky "krásy" sťahovania Vám rozpíšem niekedy v najbližších dňoch. Zároveň sa Vám všetkým chcem poďakovať za blahoželania k narodeninám a podporu, ktorú mi dávate.
Zároveň Vás chcem všetkých poprosiť, aby ste mi už na starú adresu nič neposielali, ex spolubývajúca je fajn a odovzdá mi to, ale aj tak. Novú adresu v prípade záujmu poskytnem mailom alebo vo facebookových správach.

Balík z US 5/2017

19. září 2017 v 9:07 | Nikky
Ahojte Usmívající se Dnes si opäť predstavíme balíček z US. Tentokrát konkrétne piaty. Bude ešte tento rok minimálne jeden, ale dúfam v dva, ale to je hudba budúcnosti.


Zabudnuté fotky - Madison

15. září 2017 v 11:59 | Nikky
Ahojte Usmívající se Viem, že na miesto vypisovanie článkov by som sa mala baliť, ale budem úprimná, nie je to žiadna sranda a ani ma to nijako extra zvlášť nebaví a tak som radšej poprezerala tých 400 fotiek v mojom mobile, ktoré čakajú na zaradenie a spracovanie a našla som tam pár "zabudnutých" fotiek Madison, tak Vám ich sem dám aj s "malým" pokecom.

Tento obrázok m poslali slovenskí colníci, keď sa pýtali na iný tovar, ktorý bol v balíčku s Madison. Bolo to také prvé potvrdenie, že je v tom balíčku naozaj ona. Bol to neskutočný pocit, nádherný.

Prvé fotky


Tento obrázok vznikol počas súťaže u Nikol, keď bolo kolo Vouge (dúfam, že píšem správne) a mali sme navruhúť obálku na časopis. Pôovnde som myslela, že to budeme musieť robiť sami, tak som si stiahla pár programov na úpravu fotografií a toto bol jeden z mojich pokusov.

Vymenené Silky

28. srpna 2017 v 7:21 | Nikky
Ahojte Usmívající se po krátkom čase som tu zase, keďže posledný článok bol zo zálohy, ale tento už regulérne tvorím o 7mej ráno pred prácou (po nej totiž už akosi nie je energia Smějící se). Nápad na toto fotenie vznikol už pri fotení "nóbl zberateľky", takže som dievčatá vo vymenených šatách mala skoro celé leto, ale fotky vznikli teraz nedávno pri fotení Ydali.












Balík z US 4/2017

5. srpna 2017 v 6:06 | Nikky
Ahojte Usmívající se Dnes si predstavíme štvrtý balík z US. Viem, že naposledy bol druhý, ale v treťom bola "len" Madison a topánočky pre Icy, čo som zhodnotila, že nie je potrebné, aby som robila zvlášť článok o balíku a zvlášť o Madison. V tomto balíčku sa zišlo rovných 5 dievčat a tiež jedny topánočky. Balík prišiel v pondelok 10.07. vďaka čomu som ostala v BA o deň dlhšie pred dovolenkou, ale vôbec mi to nevadilo.

Táto fotky nie je moja, teda nie je robená mnou. Odfotili mi zloženie budúceho balíku v US v sklade.



Jesenný wishlist 2017

3. srpna 2017 v 5:45 | Nikky
Ahojte Usmívající se Ako iste viete, bábiky od Mattela vychádzajú v podstate 2x ročne - na jar a na jeseň, s tým, že to, čo v US predstavia na jar, máme my na jeseň a tak ďalej cca....ale späť k téme, keďže už vieme bábiky na jesennú kolekciu a pomaly sa začínajú objavovať, tak by som Vám chcela ukázať tie, ktoré by ma potešili u mňa doma.

Myslím, že pre mnohých zberateľov tohtoročný "must have"...mala by sa predávať aj u nás, tak to zase bude masaker :-D



Vianočná brunetka s tvárou Mermaid už bola videná v Prahe v Hemley´s, tak dúfam, že sa dostane aj k nám.

Vianočná černoška s tvárou LaVinia sa mi hrozne páči

Viem, že niektoré z týchto Fashionistas sú jarná kolekcia, ale mňa to nezaujíma. Páči sa mi ich hrozne veľa, tak uvidíme aká bude skutočnosť.





Keď tak pozerám na môj wishlist, tak sa zo mňa stane prdelatá zberateľka prdelatých Barbie :-D


Okrem poslednej asi u mňa skončia zvyšné tri. Skipper tu síce vyzerá divne, ale reálne je krajšia.



Nádherná pehavá Carnavalka





Obe Kiry, aj keď sú na nízkych telách, tak sú pre mňa nádherné.





Nová morská panna by na mojom wishliste rozhodne nemala chýbať.

Dva v jednom

28. července 2017 v 8:24 | Nikky
Ahojte Usmívající se Rozhodla som sa pokročiť s nafotenými fotkami a tak Vás v najbližšom čase zaplavím článkami. Názov tohto článku je dva v jednom, lebo pôvodne sú to dve fotenie na dve rozne témy. Prvé fotenie vzniklo dosť náhodou, keď som fotila Estrellu do súťaže, čo Ste videli včera a zároveň som mala na posteli Madison, čo je počas dňa jej najobľúbenejšie miesto, keďže ešte stále ani po mesiaci nemá v izbe miesto, kde by vynikla. Druhé fotenie vzniklo krátko po tomto fotení s dievčatami, keď som si spomenula, že už dlhšie Vám chcem nafotiť svoje baby na tému "snobská zberateľka". Týmto názvom som bola nazvaná minulý rok, keď sa mi podarilo kúpiť Nishu a Silkstonky, ktoré spadajú do Gold Label. Kto ma pozná, vie, že ja "labely" vôbec neriešim. Neriešim ani zberateľskú bábiku a playline, ja riešim iba jediné: páči-nepáči.


BFF


Jasný názor na to, čo si Madison myslí o fotení z krabice

Táto fotka sa mi osobne veľmi páči a pripoadá mi ako keby bola Estrella bola do Madison zamilovaná alebo ju pri najmenšom veľmi obdivoala a Madison to bolo totálne jedno, čo myslíte?

Snobky z jednej poličky

Moje snobky pokope. Tak neriešim tie labely, že som si až po tejto fotke uvedomila, že mi tam dve moje goldky aj tak chýbajú. Jedna zámerne, keďže ešte som ju oficiálne nedostala, aj keď mi robí spoločnosť už tri mesiace, ale ešte je zabalená v krabici a na tú druhú som pozabudla, že je Gold Label.

Keď sa splní najväčší sen

29. června 2017 v 7:29 | Nikky
Ahojte Usmívající se Myslím, že mnohým z Vás je úplne jasné, o kom, o čom bude tento článok...Tým, ktorí ma sledujú na facebooku sa vopred ospravedlňujem za opakované fotky. Včera mi konečne dorazila moja najvytúženejšia bábika zo všetkých a dnes si v krátkosti predstavíme jej cestu ku mne. Bábiku som začala registrovať už v počiatkoch môjho zberateľstva, keď som objavila ebay a v ňom bolo jedno z mojich najčastejších vyhľadávaní "mermaid barbie", pretože ja morské panny proste zbožňujem úplne najviac. Pamätám si, že ju mala Míša v ponuke, no kým sa s Ex dohodla, či si ju môžem dovoliť, už mi Míša napísala, že ide k inej zberateľke a prezradila mi, že ju dostane Terka k narodeninám, čo ma tešilo asi tak akoby som ju dostala ja sama. Terka ju pomenovala Ocean, čo je pre mňa úplne dokonalé meno. Bábika sa teda po dlhé roky stala mojim svätým grálom. Párkrát som ju prehrala na ebay v auckiách, naposledy tesne pred jej kúpou a to v máji 2016, to mi vtedy veľmi finančne pomohli hneď dve úžasné zberateľky a priateľky, ktoré nebudem menovať, ony vedia. Za tie peniažky som si vtedy kúpila nakoniec Harley set z akéhosi zúfalstva. Madison (ako sa u mňa bábika volá) som nakoniec kúpila 19. 07. 2016 ako predčasný darček ko mojim minuloročným okrúhlinám a vďačím za ňu hlavne najbližšej rodine, ktorá ma na narodeniny štedro finančne posilnila a mojim priateľom, bez nich by som si ju asi dovoliť nikdy nemohla. Mám kopu jej fotiek a obrázkov, ktoré Vám sem dnes dám a na záver budú už včerajšie fotky z práce, kde ma Madison našla a kde momentálne je, keďže včera sme šli okofolkovať tento úspech s kolegyňami.

Hneď prvý obrázok bude v civile, hoci v popredí je skôr iná kráska, ktorou by som osobne vôbec nepohrdla a viem, že v tom nie som sama, že Teri?
Tvár Mermaid a tvár Louboutin sa dosť podobajú, len pre mňa asi najvýraznejší rozdiel je v tom, že Mermaid má užší noštek a inak krojené ústočká.

Tieto dve fotky sú z poslednej aukcie, ktorú som prehrala pred nákupom Madison. Priznám sa, že sa mi do tej auckie dvakrát nechcelo, lebo tam boli dve bábiky, ktoré mám doma a dosť bábik, zo sérií, ktoré mám doma, ale kvôli Mermaid 2012 sa to oplatilo. Dokonca som sa s predajcom dohodla, že by mi poslal len ju, ak by som vyhrala. No,nepodarilo sa, ale to nevadí.


Mnohí viete, že časom uvidíte u mňa 2/3 obrázkov na tejto dvojstránke katalógu. Po Aphrodité dvakrát netúžim, aj keď sa traduje, že Afrodita sa narodila na Cypre, ku ktorému mu mám veľmi blízky vzťah.

Toto je fotka jednej zberateľky, ktorá práve túto bábiku nazvala Madison a ja musím priznať, že som jej meno viac-menej ukradla. Dúfam, že sa nehnevá.

Táto fotka je pre mňa úžasná, hoci ja osobne by som sa o svoju bála ako fras.

Madison u mňa v práci







 
 

Reklama


Rubriky