Únor 2018

The Look City Shine dvojičky

26. února 2018 v 10:05 | Nikky |  Na návšteve
Ahojte Usmívající se Niekedy v lete (asi) ma oslovila mladá zberateľka z Čiech, či by som jej nepomohla zohnať nejaké bábiky a začali sme sa kamarátiť cez internet. Cez ebay som jej objednala niekoľko bábik a väčšina je dnes už s ňou. Zaujíma sa hlavne o moje srdcové kamarátky - Basics, ale tiež Look, Holiday a mnoho ďalších a ja verím, že raz predstaví svoj vlastný blog. Dnes si ukážeme dve z jej bábik, ktoré som mala náhodou doma. Pazette som totižto omylom v rýchlosti namiesto jej adresy poslala na svoju adresu v Amerike. Kým som si to žiaľ uvedomila, tak predajkyňa z Anglica ju už stihla odoslať, no čo už. Leu sme tiež pôvodne objednali z Anglicka, ale nikdy nedorazila do Čiech, taže sa vracali peniažky od predajkyne, super vec, taká ebay ochrana. Raz som bola s drahým u nás na pobočke v Poluse sa odúčtovať. Kto už bol v Poluse, vie, že naša predajňa má toho najlepšieho suseda - Dráčik. To by bolo, aby nebolo, aby som sa tam nezastavila. O čo väčšie bolo moje prekvapenie, keď som tam uvidela Look Leu. Hneď som jej písala, či ju chce, takže sme sa do Dráčika ešte vracali z Hypernovy. Ako mi partner asistoval, ste videli tu








Enchanted Mermaid Barbie - Enčí

24. února 2018 v 22:42 | Nikky |  Mermaid
Ahojte Mrkající Tak už podľa názvu vidíte, že ste sa konečne dočkali predstavenia môjho posledného prírastku roku 2017, aj keď reálne je to môj posledný nákup na ebay za rok 2016. Túto bábiku som obdivovala do samého počiatku môjho zbierania. Keď som ju na ebay videla úplne prvýkrát, najlacnejšia bola výrazne viac než môj mesačný plat a tak som túto bábiku odložila do ríše snov. Potom som zmenila prácu a plat išiel hore, ale bábika bola stále v sfére nad limit, ktorý som si dala na to, čo som ochotná dať za bábiku. No prišiel december minulého roku a ja som sa pokúsila o jednu akciu na túto bábiku. Bábika bola síce už vybalená a nie v najlepšom stave, ale za cenu pod 100 dolárov, ale nepodarilo sa mi ju vyhrať.
Fotka, ktorá bola dlho pozadím na mojom laptope.
Bábika z nevyhratej aukcie
Na screenshote môžte vidieť cenu, ale tiež, že bábika je žltá a toho som sa dosť zľakla. Áno, zažltnutie plastu naozaj je, ale nie je až také strašné ako bolo na fotke predajkyne a bábiku druhýkrát zháňať už nebudem. Myslím si, že za cenu, za akú som ju zohnala, to zažltnutie nie je strašidelné a tiež si myslím, že u mňa by časom zažltla tiež.
Môj poklad u mňa doma










Malá vsuvka na môj luxusný výhľad z postele












Zažltnutie stojanu presne kopíruje výčnelok na bábikinom chvoste

Stojan



Bábika je do kostýmu všitá, ale pri tejto slečne mi to naozaj nevadí Usmívající se






Zdobenie rukávu

01. 12. 2017

23. února 2018 v 20:15 | Nikky |  Pre radosť
Ahojte Usmívající se Toto bude asi jeden z najosobnejších článkov, aké som kedy dala na tento blog, tak na to by som chcela upozorniť všetkých vás vopred. Zároveň som sa pri jednej ohromne smutno-šokujúcej strašidelnej správe, ktorá na chvíľu poralizovala celý môj svet a zmenila veľa mojich myšlienok a rozvírila bilióny ďalších (ale o tom znova niekedy neskôr) dozvedela jednu veľmi peknú, potešujúcu a v tom najlepšom zmysle slova šokujúcu a to, že nepravidelne sleduje tento môj blog jeden pre mňa veľmi vzácny anjel, ktorému som nenašla ešte odvahu povedať mu do očí slová: ĽÚBIM ŤA. Volím možno pre niekoho príliš vážne slová, ktoré by som mala adresovať iba partnerovi a rodine. Ja to však cítim takto, pretože žiadne mám ťa rada nevystihujú skutočnú podstatu čistých a úprimných citov, ktoré k tejto osobe mám. Túto osobu a osobnosť zároveň považujem za niečo veľmi blízke členovi rodiny. Dúfam, že sa dostane aj k tomuto článku a dúfam, že ťa to poteší, preto že je to pravda.

Dnes, keď po takmer troch mesiacoch píšem tento článok, mi príde, že to hádam ani nemohla byť pravda, ale bola. 01. 12. minulého roku sa stalo viacero vecí a všetky boli svojim spôsobom úžasné. Bol piatok, to viem úplne presne, málokedy si pamätám dátumy a aké to boli dni, ale tento deň si proste pamätám. Dokonca si už nepamätám ani deň potom, dokonca ani to, či som šla ja do práce, či šiel partner do práce alebo či sme boli doma. Je to pre mňa po všetkom, čo sa za posledné dva mesiace udialo, veľmi ťažké spomínať a písať o tomto všetkom, ale aj tak nejako cítim, že proste musím. Niektorí z Vás vedia, že ma trápia hneď dva vážne problémy a som veľmi šťastná, že práve dnes som o krok bližšie k vyriešeniu jedného z nich.
Už si úplne presne nepamätám, kedy presne prišli vitrínky k nám na byt, preberal ich partner a myslím, že to bolo v stredu. Každopádne, v piatok ráno sa drahý rozhodol, že ich zmontuje a bol veľmi šťastný, že si pri nedávnej návšteve domovskej metropoly východu vzal so sebou aj základné náradie. Krátko na to som sa dozvedela, že okolo obeda nás príde pozrieť náš kolega - vodič z Košíc, ktorý bol v Našom meste na výpomoc (tento priamy odkaz na Dominika Dána prosím láskavo prehliadnite :-D) Za chvíľku na to mi prišla smska, že mi bude doručovaný balík z US, ale na starú adresu, volala som hneď do mojej najmilovanejšej dopravnej spoločnosti, aby mi adresu zmenili a že áno, vodič to vie, ja som tam totižto volala dvakrát.










Ako sme popri tom všetkom upratovali, tak ma drahý poprosil, či by som už nemohla zlikvidovať krabicu, ktorá mi robila funkciu nočného stolíku dosť dlho pri posteli. Keď som ju rozrezávala, tak na mňa vypadla obálka s touto nádhernou pohľadnicou, ktorú som dostala od Hanneton spolu s Manuelou k narodeninám, takže mesiac a pol po nich ma čakalo krásne prekvapenie.


Chlapi v kuchyni varili segedín, keď mi zavolal kuriér, že už je takmer pred mojou bytovkou, tak som sa vyzrela z okna, bývame na prvom a mám výhľad na cesty dosť ďaleko a mu hovorím, že kde ste, nevidím Vás a on, že pri benzínke a ja že aha, tak o chvíľu Ste tu a on, že áno a som si povedala, že keď ho uvidím prichádzať z cesty od benzínky, že pôjdem dole, ale prešlo 5 minút a jeho nikde, tak som mu volala a on, že je na mojej starej adrese, skoro ma piclo, rýchlo som poprosila oboch chlapov, či by mi išli po zásielku, lebo kuriér sa už nevedel vrátiť v predvianočnom období naspäť a ja som bola tak strašne natešená na bábiku, ktorá mala byť v balíčku, že som sa jej proste nedokázala vzdať.

V balíčku z US boli iba dve bábiky, ktoré som za celý čas ani neodfotila spolu. Každopádne bol v tom balíčku môj dlhoročný zberateľský sen - Enchanted Mermaid Barbie. Nie som si tým úplne istá, ale mám pocit, že som z nej bola ešte nadšenejšia ako z Mermaid 2012, aj keď je to možno tým, že s touto bábikou som sa už mohla viac pohrať.

Krátko po druhej mi volal brácho, že teda ide ku mne ako sme boli dohodnutí a či už mám platňu a ja že nie, lebo som čakala kuriéra, ale že môžme ísť na tú poštu spolu a takto brácho vyzeral so svojim vianočným darčekom...podotknem, že našu neskutočnú "podobu" si všimol aj náš kolega, s ktorým som brácha zoznámila, ktorý nám to hneď aj povedal. Vyprskli sme smiechom, pretože to jednak vieme a dvatak nám to hovoria ľudia naozaj dosť často...Týmto by som chcela pozdraviť iného menovca tohto kolegu, ktorý, keď nás prvýkrát videl po koncerte v BB poveda: A ste si istí, že ste súrodenci? :-D A áno, sme, máme rovnako divoko rastúce obočie na ľavom oku, najprv dohora a až potom do boku, pričom pravé nám obom rastie "v pohode". Máme to mamine :-)

Prvá, veľmi "kvalitná" fotka pre majiteľku

Japan Barbie - Sakurami

22. února 2018 v 7:22 | Nikky |  DOTW
Ahojte Usmívající se Viem, že ani z diaľky ani z blízka nemám ukončený rok 2017 a pôvodne som vôbec neplánovala tento článok, ale zmenilo sa tak strašne veľa a hlavne to, že svoj starý notebook, v ktorom sú fotky k článku, ktorý som plánovala, je u maminy, prečo a všetko okolo toho sa dozviete už čoskoro, ale dosť o tom, dnes si teda neplánovane predstavíme môj prvý prírastok roku 2018. Po tejto bábike som nijako zvlášť nikdy netúžila, ale na prelome rokov ma chytilo niečo, čo som si sama v svojom slovníku pomenovala ako "japonský ošiaľ" a strašne sa mi začali páčiť všetky bábiky, ktoré majú niečo spoločné s Japonskom. Od drahého som na Vianoce nedostala priamo bábiku (o tom zase niekedy neskôr), ale dostala som na ňu financie, za ktoré som si slečnu objednala. Kuriér ma najprv zobudil 03. 01. v Košiciach, kde som mu nežne vysvetlila, že nie som v Bratislave, ale dohodli sme sa, že mi ju donesie na druhý deň do práce a tak aj bolo:
Sakurami je jedna z dvoch bábik v DOTW kolekcii, ktorá je na telíčku Model Muse, tvárička je Goddess.









Obi (opasok) je na suchý zips, šatočky sú na patentky, legíny sú len naťahovacie.








IT Kieron

12. února 2018 v 14:08 | Nikky |  Na návšteve
Koncom roka 2016 ma navštívil ešte tento fešák z rady IT. V čase, keď píšem tento článok je fešák dostupný aj u Míši, keby mal niekto záujem. Už predtým som tu mala na návšteve chalanka z rady IT vďaka Terke, ten bol však komplet nový, Kieron už bol vybalený, tak som sa s ním dovolila trošku pohrať pred jeho odchodom:













Ako bývame

11. února 2018 v 15:00 | Nikky |  Pre radosť
Ahojte Usmívající se Veľa z Vás sa ma pýtalo, ako teraz bývame s našimi babami a ako partner berie moje bábiky, tak som to dnes do tohto jedného článku:


Prebúdzanie Silky



Takto s Mirkou komentujeme u Hanneton

Keďže som si dievčatá neuložila, takto som ich našla v jeden deň poukladané na poličke. No proste partnerovi nevysvetlím, že bábiky pri posteli mám pripravené na fotenie.


Takto cca to vyzerá, keď hľadám teraz nejakú playline, ale už som si ich aspoň potriedila a popísala som si na krabice, čo presne je v nich.

Holiday Barbie 2013 - Cynthia

10. února 2018 v 12:41 | Nikky |  Zberateľské
Ahojte S vyplazeným jazykem Dnes si predstavíme ďalší vianočný darček, nech už to konečne dokončím. Do tejto bábiky som sa zamilovala na inzerntej fotke u Moniky, ktorú som si dovolila požičať:


Moju Cynthiu mi nakoniec zakúpila Sonička v Čechách, kde sa táto bábika dala kúpiť za necelých 700KČ alebo 800KČ, teraz si už presne nespomeniem. Pôvodne sme sa so Soničkou mali stretnúť na zraze, ale ja som nakoniec na zraz nešla, takže mi ju poslala poštou do práce, kde pár dní bola ako dekorácia












Veľmi som chcela tejto bábike urobiť aj nejaké fotky vonku. Nakoniec sa mi to podarilo takmer pred mesiacom, 14. 01.





Predvianočný Aupar alebo ako sme hispánsku vianočku s Ľubom kúpili

9. února 2018 v 8:05 | Nikky |  Pre radosť
Ahojte Usmívající se Dnes si opäť dáme pár fotiek z obchodov, tentokrát budú fotky z 28. 11., kedy som si za peniažky od babičky kúpila moju Corine. Samozrejme mi asistoval môj partner v zberateľskom boji - Ľubino.

Do Auparku som prišla trošku skôr, nakoľko som chcela ešte zrušiť účet v mbank, ktorý som vôbec nevyužívala. Tam som to však vybavila aj napriek predvianočnému obdobiu neskutočne rýchlo a tak mi ostal čas a mohla som sa pri fontáne pozrieť do dočasného obchodíku vianoce.sk, kde mali aj takéto nádherné bábiky okrem všakovakých vianočných stromčekov, ozdôb a podobne. Nad obchodom visel takýto nádherný vianočný stormček zo svetiel





Prvá fotky mojej Corine. Potom sme išli do Woow, kde boli tie zľavy, ale nič som Vám tam neodfotila, lebo jendak som bola na seba nahnevaná, dôvod uvediem v inom príbehu a dvatak sa okolo nás stále obšmietal predavač.

Neskôr sme prešli cez trhy na Hviezdoslavovom námestí až k stromčeku

Bejzičky s bejzičkovými setíkmi

8. února 2018 v 11:22 | Nikky |  Inšpirácia z iných fotiek
Ahojte Mrkající Dnes si dáme opäť inšpiratívne fotenie. Toto fotenie vzniklo hneď po tom poslednom, keďže Sayuri som už mala vonku, takže mi už bolo zobrať z poličky Ghoopi a pome fotiť. Prvé dve fotky sú tak trošku špeciál pre Rachelle - Nikol, ktorá študuje veterinárku, podporuje ma a bola so mnou on-line aj pri týchto foteniach.

Špeciál


Inšpiratívna fotka


Moje kočenky





Sayuri

Ghoopi

Ako sme na Pľuščenka (ne)šli

7. února 2018 v 7:34 | Nikky |  Pre radosť
Ahojte Usmívající se Nedávno sme si ukázali niečo z BA a teraz sa pre zmenu presunieme na stredné Slovensko. Koncom októbra som začula v práci v rádiu, že opäť bude predstavenie Pán ľadu so svetoznámym geniálnym ruským krasokoručuliarom Jevgeninom Pľuščenkom, tentokrát v samotnej Banskej Bystrici (po prvýkrát). Nelenila som a volám mojej najúžasnejšej maminke na svete, že hádaj, aký darček som pre teba vymyslela na Vianoce. Hm...čo takto Pán ľadu...o mesiac, hm??? Priznám sa, že cena vstupeniek na Ticket portály mi síce jemnučko spravila skrz cez rozpočet, lebo ja som samozrejme tie vstupenky potrebovala rovno dve, ale si hovorím, že Vianoce sú raz do roka a hádam nebudem šetriť na vlastnej mamke.
Vstupenky som teda zakúpila, vybavili sme si odvoz z BB, lebo k nám na Motyčky chodí posledný autobus o siedmej večer, tak to by sme si asi predstavenie dvakrát moc neužili a hybaj ho vo štvrtok domov. Veľmi som sa tešila aj na nové nákupné stredisko, ktoré je priamo na autobusovej stanici, keďže som vedela, že je v ňom nový Dráčik.

V Nitre bolo rovnako upršané počasie ako v Bratislave.

Shopping centrum na rýchlo z busu, inak sa moc nedalo. V BB bolo krásne slnečno

Nový Dráčik Banská Bystrica

Čo sa týka zberateľských Barbie mali takú tú dráčikovskú klasiku, ktorá tiež už pomaly mizne, však po tých rokoch bodaj by aj nie.




Tento setík ma neskutočne prekvapil, dokonca aj cena 20€ sa mi zdala super pri cenách dnešných oblečení, ktoré sa približujú 10€ mi tu prišlo toho na 20€ naozaj dosť, jediná slabosť bola tá farba.

Kariérne oblečenie - tenistka a učiteľka

Za krabicami Potomkov som našla aj Holiday 2015, ale nechcelo sa mi kvôli nej prekladať krabice, tak len takto:

Nákupné stredisko je dosť zaujímavé. Priamo budova nákupnného strediska je dosť malá a potom treba vyjsť von a je tam ešte nákupnná pasáž, v ktorej je aj Dráčik. Ani neviem, či som takýto koncept nákupnného strediska niekde videla, myslím, že nie.

Nástupištia novej stanice

Chvíľočku mi trvalo, kým som sa na novej stanici zorientovala, že ďalšie nástupištia sú až za rohom a sú označené žltými stĺpmi.


Leninov park, ktorý poznáte z nedávneho článku.

V tejto budove bola kedysi poliklinika, kde mi chceli vybrať krčné mandle, nakoniec sa rozhodla doktorka inak a mám ich dodnes.

Obloha bola krásna, jasná a bolo vidieť stopy po preletoch lietadiel


Staré Hory...fotené cez okno autobusu, preto tá kvalita



Motyčky. Bolo tak nádherne, že som nedokázala odolať spraviť pár záberov. Keď som prišla domov, mamina ešte nebola doma, ale prišla za chvíľu. Kecali sme pri káve v kuchyni, keď hovorí, že sa ide vyzuť, že ju bolia nohy, v tej chvíli som si uvedomila, že ani ja som sa ešte nevyzula, tak som sa vyzula v kuchyni a topánky som tam nechala s tým, že ich o chvíľu odložím...osudová chyba...o chvíľu mi zdesne doniesla jednu topánku roztrhnutú s tým, že ju uchmatla havkáčom...no čo už...moja chyba, pomyslela som si...keď som večer volala s partnerom, tak bol z toho veľmi nahnevaný, ale na šťastie táto zima bola mierna a po príchode do BA bolo pár dní fakt leto a nakoniec mi nové zimné topánky kúpil ako predčasný darček k Vianociam, ale o tom zase niekedy inokedy.




V piatok ráno mamina išla do práce, ja som dopoludnia upratovala a keďže Šedík je zvyknutý spať na mojej posteli, dala som mu tam jeho deku a nechala som otvorené dvere, aby sa vedel v prípade, že už nebude chcieť spať, dostať von. Atos zatiaľ spal v kuchyni a podobne, už ani neviem, asi som umývala spodnú kúpeľňu a išla som potom hore, keď som otvorila dvere na spálni a po celej izbe boli na kúsky potrhnané papieriky a eurobal. Bolo mi jasné, že Atík si chcel "prečítať" naše vstupenky. Na chvíľu som sa vytočila, ale povedala som si, že to opäť raz bola moja chyba, že viem, že šteniatko je v dome a mám si na veci dávať väčší pozor. Priznám sa úprimne, že od kedy nežijem s maminou, nie som zvyknutá všetko pred niekým schovávať. Povedala som si, že nevadí, že aj tak budeme mať v meste vyše hodiny času, tak si tie lístky dám v meste vytlačiť. To som ešte nevedela, čo príde...Asi o hodinu na to mi prišiel e-mail, že predstavenie sa z technických príčin ruší a že náhradné bude o 3 mesiace. Mala som slzy na krajíčku. Aj keď som vedela, že to nie je moja chyba, brala som to ako osobné zlyhanie. Vtedy som ešte netušila ani to, že nebudem na Vianoce doma...

Keďže predstavenie bolo zrušené, nakoniec som sa rozhodla, že pôjdem naspäť do BA ešte v sobotu. Roztrhanú topánku som nejako zašnurovala tak, aby sa mi nerozpadla a nebolo to pod nohavicou ani moc vidieť. Ako viete z príbehu o Corine, mamina mi pri tomto výlete dala 100€ na Vianoce od babičky. Preto, keď mi do odchodu autobusu zostávala viac ako polhodina išla som opäť aj do obchodov. Z môjho facebooku viete, že som si do zbierky "Dánoviek" dokúpila titul Korene zla, ktorý som takmer celý v buse aj dočítala. Tiež som išla ešte do Dráčika a premýšľala som, či nezachránim ten FF setík, ale úprimne nemala som ho ako so sebou zobrať, asi to jediné ho zachránilo.


Pôvodná autobusová stanica v Bratislave