Leto u maminy

12. ledna 2018 v 20:39 | Nikky |  Pre radosť
Ahojte Usmívající se Rok 2017 bol úžasný, teda aspoň ten môj...splnilo sa mi strašne veľa snov. Tesne pred splnením jedného - stretnutia s Terkou v Olomouci som bola na pár dní u mojej maminy, kde sa mi vlastne tiež splnil jeden veľmi tajný sen, ukrytý niekde hlboko vo mne. Moja mamina je úžasná, veľmi si ju cením a je to jeden z najúprimnejších ľudí, akého poznám. Ako to býva, úprimnosť občas bolí, ale aj tak si ju cením veľmi vysoko, lebo akokoľvek môže pravda pichnúť do srdiečka, klamstvo bolí o mnoho mnoho viac. Prečo to píšem? Nebojte sa, bude to mať pointu. Mamina mi vždy na rovinu povie, čo si myslí o mojom aktuálnom partnerovi. Priznám sa, že partnerom, s ktorým momentálne žijem, som si spočiatku nebola úplne istá, nezamilovali sme sa do seba tak ako som bola doteraz zvyknutá, tak, že toho človeka plne plne plne plne plne zbožňujem, že by som za neho bila so všetkými a za všetko, bolo to iné, ale dnes si dovolím povedať, že lepšie. Každopádne, som pozvala partnera k mojej mamine, aby sme mohli stráviť pár dní spolu, keďže vtedy sme bývali jeden na samom západe Slovenska a druhý v metropole východu. Moja mamina býva v strede, takže aj v rámci cestovania, to k nej bolo najmenej bolestné.
Tiež som vedela, že to bude trošku skúška, že mamina mi povie, či do toho ísť. Lenže ona tentokrát nepovedala za dva dni o ňom nič, ani keď sme boli samé v spálni (v rozložení nášho superného domu máme postele v jednej izbe - skvelá vec spať v 30tke s mamou, ktorá chrápe - na šťastie len pár dní do roka Smějící se Smějící se). Jedného večera som to nevydržala a na rovinu som sa jej opýtala: Myslíš si, že ma ľúbi? A na to mi mamina povedala: Neviem, ale správa sa k tebe ako ku kráľovnej. Priznám sa, že mi to vtedy v mojom rozpoložení dvakrát nepomohlo a dlho do noci som nemohla zaspať, ale mnohí už dávno viete, ako dopadlo moje rozhodnutie ohľadom toho vzťahu aj možného zosťahovania sa, ale teraz pár fotiek z pobytu:

Takto sa Félix tešil z mojej prítomnosti

Mamina mala tentokrát na stráženie len jedného psíka. Veľmi milého a vlastne bol s nami už len deň, keď si po neho prišli. Yorkšíre moc nemusím, ale tento bol naozaj zlatý.

Cica-mica alias Félix alias Šejky-šejky

Čakanie na maminu

Keďže mamkin kocúr Félix je najdúch a ešte v podstate dosť mladý, nie je ešte kastrovaný a tak chodí po nociach sa túlať a tak prišiel s ranou na chvoste, na ktorej sa mu tvoril hnis. Mamina sa o neho bála a tak zakúpila prepravku a dohodla sa so mnou, že ho do nej vložím (na šťastie moc neprotestoval), vezmem ho do busu a zvezieme sa autobsom do Liptovskej Osady k veterinárovi, že ona po práci nastúpi ku mne do autobusu v Donovaloch. Tak aj bolo, bolo krásne slnečno a tieto dve fotky som urobila na zastávke, kým sme aj s Félixom čakali na bus.

Oproti zastávke smerom na server (Donovaly, LM, KK)



S drahým sme jedno dopoludnie upratovali jednu stenu bordelu na našom dvore po bývalom majiteľovi, lebo na tej strane mamina plánuje urobiť koterec pre psíkov. V celom tom "poriadku" som našla tento poklad. Nie je môj ani nikoho z nás, zrejme tam ostal po predošlých majiteľoch, ale v dnešnej dobe smartphonov je to už raritka. Pamätám si, že tento telefón som hrozne chcela, nakoniec som zdedila po tatinovi jeho vylepšenú vodeodolnú vezriu Siemens M35, ten však nemal anténku a až tak sa mi nepáčil. Och, to sú spomienky. Príde mi to viac ako tých 15 rokov, čo je to od kedy som nastúpila na strednú.

To by bolo, aby nebolo, aby som svoju polovičku (ako mi on hovorí) nevzala do mesta. Takže v jednu sobotu sme sa vybrali do BB. Previedla som ho námestím a chcela som mu ukázať pamätník SNP, lietadlo a tanky a dostala som na to odpoveď: "Tam už som bol"...skoro ma porazilo. Jemne som pozabudla, že predminulú zimu (2016/2017) bol ako závozník vypomáhať práve v BB. Takže sme prešli námestím a zakotvili sme v ESC, kde sme boli v oboch hračkárstvach, kope športových obchodov(chcel si kúpiť tenisky, ktoré si nakoniec kúpil včera (09.01.) teda po pol roku Smějící se). Z ESC sme ešte zakotvili do príchodu autobusu v Leninovom parku. Ten si pamätáte zo spoločného fotenia bábik z minulého leta (2016) s Ľubkom.

Pohoda na dvore. Takto ho zastihnete veľmi veľmi veľmi málokedy. Na dome sa mu veľmi páčilo, lebo tam je roboty ako na kostole, ako sa hovorí. Okrem toho je tam hora ako svet, takže mohol chodiť na huby alebo len tak do nemoty hádzať tej našej otrave loptičky.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Růža Růža | E-mail | 13. ledna 2018 v 8:28 | Reagovat

Užili jste si krásné dny. Mamince se určitě tvůj přítel líbí. ;-)  :-)

2 Babakat Babakat | 13. ledna 2018 v 14:57 | Reagovat

Moc hezké fotky. Byl to určitě bezva pobyt. :-)

3 Zmrzlinka Zmrzlinka | E-mail | Web | 13. ledna 2018 v 15:19 | Reagovat

;-) pěkné

4 Mary Mary | E-mail | Web | 14. ledna 2018 v 1:03 | Reagovat

To bol teda skvelý letný pobyt v strede nášho krásneho Slovenska. :-)
Čo mama schváli, musí byť vždy "sväté". :-D Myslím, že mami vždy majú vždy pravdu, to si dobre zapamätaj. ;-)
To sú časy, podobný mobil som mala i ja, ale len v hračkárskej podobe. :-D Kde sú tie "antnénkové" časy a malý display. My sme oficiálne prvý rodinný mobil mali v roku 2003. A prvý vlastný som mala v až roku 2006.
Som rada, že som opäť videla Félixa, ktorý dúfam sa má teraz už dobre a aj Vášho krásneho psíka. ;-)

5 Nikky Nikky | E-mail | Web | 17. ledna 2018 v 10:48 | Reagovat

[1]: Ďakujem, to teda áno, bolo to super, hneď by som znovu prijala leto :-) Po prvotnom šoku si myslím, že áno :-)

6 Nikky Nikky | E-mail | Web | 17. ledna 2018 v 10:49 | Reagovat

[2]: Ďakujem :-) U maminy je super :-)

7 Nikky Nikky | E-mail | Web | 17. ledna 2018 v 10:50 | Reagovat

[3]: Ďakujem :-)

8 Nikky Nikky | E-mail | Web | 17. ledna 2018 v 10:58 | Reagovat

[4]: No veru, už by som si dala ďalší :-) No tak nejako :-D U nás doma sa ešte s obľubou vypožičiava hláška z Rapunzell - Nerob drámu, kým máš mamu, keď panikárim, že nestihnem bus do BA, čo robím vlastne každý raz, čo som tam :-D Náš prvý oficiálny rodinný bol Sagem v období cca milénia, to dotiahol (ako inak) do rodiny oco, potom na strednej sme pod stromček dostali druhý, s tým, že jeden bude doma a druhý si bude brávať ten, kto pôjde niekam do mesta alebo ďalej od domu. Moc dlho to nevydržalo a mamina si časom zaobstarala vlastný :-D Prvý vlastný som mala na strednej a bol to práve zdedený ocinov Siemens M35, potom som zdedila po mamine najvytúženejšiu Nokiu 3100 s farebným displejom a tú mám dodnes. Musím niekedy u maminy skúsiť, či ešte žije. Bol to môj najmilovanejší telefón, lebo jeho okraje boli fosforujúce.
No, kocúrov už máme medzičasom dvoch :-D a psov dočasne na dlhšie tiež, ale  to v ďalšom článku.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama